Frekvencie, šírenie a tlmenie hluku
4.4 Frekvencie a váhový filter A
Jedno číslo nepovie, či zariadenie hučí, šumí alebo píska. Dve zariadenia s rovnakou hladinou môžu rušiť úplne rozdielne. Rozhoduje zloženie zvuku podľa frekvencií.
Ucho počuje hlboké tóny oveľa slabšie než stredné. Zvukomer to napodobňuje váhovým filtrom A: nízke frekvencie pred sčítaním zoslabí. Výsledok sa označuje dB(A). V dB(A) sú limity, energetické štítky aj technické listy. Podrobné podklady uvádzajú hladinu v oktávových pásmach so strednými frekvenciami 63 Hz až 8 kHz. Rozloženie hladín v pásmach je spektrum. Podľa neho akustik navrhuje tlmič, clonu alebo kryt, pretože každé opatrenie účinkuje na iné frekvencie.
Nízke frekvencie (do približne 250 Hz) znejú ako hukot a dunenie. Majú dlhú vlnu, prekážku obídu, stenou a oknom prechádzajú ľahšie a na ich pohltenie treba hrubé vrstvy a dlhé tlmiče. Vysoké frekvencie (nad 1 kHz) znejú ako šum a syčanie. Ľahko sa zatienia, zadržia aj pohltia.
Tónová zložka. Šum je zmes všetkých frekvencií. Tónový hluk obsahuje jeden výrazný tón: pískanie, bzučanie. Ucho ho v pozadí ľahko nájde a ruší viac než šum rovnakej hladiny. Predpisy preto pri výraznom tóne pripočítavajú k nameranej hodnote korekciu, orientačne 5 dB. Tón vzniká na kompresore, frekvenčnom meniči a na rozochvenom plechu.
Kolísavý hluk. Stály hluk človek po čase prestane vnímať, zmenu vníma okamžite: štart kompresora, zmenu otáčok, odmrazovanie. Invertor štartuje plynulo, kompresor on/off naplno.
Hluk pozadia je hluk v danom mieste, keď zariadenie nebeží. Na tichej dedine je v noci 25–30 dB(A), na predmestí 30–38 dB(A), v meste 40–45 dB(A). Zariadenie začína byť zreteľne počuť, keď jeho hladina dosiahne úroveň pozadia. Ak je o 10 dB pod pozadím, zanikne. Tepelné čerpadlo s 35 dB(A) pred oknom suseda v meste nikto nezaregistruje. Na tichej dedine je najhlasnejším zvukom noci, hoci limit spĺňa.
4.5 Ako sa hluk šíri a ako sa tlmí
Zvuk sa k poslucháčovi dostane dvoma cestami: vzduchom a konštrukciou. Opatrenie, ktoré pomáha na jednu, na druhú nepôsobí vôbec.
- Hluk šírený vzduchom angl. airborne noise
- Vlna ide vzduchom k uchu alebo k stene a oknu. Tlmí sa vzdialenosťou, prekážkou, ťažkou stenou a pohltivým materiálom.
- Hluk šírený konštrukciou chvenie, vibrácie; angl. structure-borne noise
- Zdroj rozochvieva stenu, strop alebo potrubie. Chvenie prejde stavbou aj cez niekoľko miestností a tam ho stena vyžiari ako hukot. Tlmí sa len pružným oddelením zdroja od konštrukcie.
Na povrchoch sa dejú tri veci. Odraz: tvrdý povrch (betón, sklo, plech) vráti takmer všetok zvuk a ten sa pripočíta k priamemu. Pohltenie: mäkký pórovitý materiál (minerálna vlna, koberec) premení časť zvuku na teplo; vyjadruje to činiteľ pohltivosti α od 0 do 1. Ohyb: vlna sa za hranou prekážky ohne aj tam, kam nie je vidieť. Dlhé vlny sa ohýbajú výrazne, preto za rohom počuť hukot, nie syčanie.
Protihluková clona
Clona (protihluková stena, plný plot) funguje len vtedy, keď preruší priamu viditeľnosť medzi zdrojom a miestom posluchu. Za ňou nie je ticho, len zvukový tieň: pri dome typicky −5 až −10 dB. Musí byť plná a ťažká (orientačne od 10 kg/m²), bez medzier, dosť vysoká a dlhá. Stranu k zdroju treba pohltivú. Ak jednotka stojí medzi tvrdou clonou a stenou domu, zvuk sa medzi nimi odráža a vyjde nad clonou takmer nezoslabený. Clona nesmie brániť prúdeniu vzduchu. Vegetácia netlmí: živý plot zdroj zakryje len pred očami.
Stena, okno, podlaha, miestnosť
Vzduchová nepriezvučnosť (index Rw, dB) hovorí, o koľko konštrukcia zoslabí zvuk, ktorý ňou prechádza. Čím ťažšia stena, tým lepšia. O výsledku fasády rozhoduje najslabšie miesto, teda okno. Orientačne: murovaná stena 45–57 dB, ľahká priečka s izoláciou 40–50 dB, bežné zatvorené okno 30–35 dB, okno vyklopené na vetranie len 10–15 dB.
Ľudia spia pri vyklopenom okne. Ak je pred oknom 45 dB(A), vyklopené okno uberie 10 až 15 dB a v spálni zostane približne 30 dB(A). Preto sa hluk vonkajšej jednotky posudzuje pred oknom, nie za ním.
Kročajový hluk vzniká nárazom a chvením na podlahe a šíri sa stropom. Rieši ho plávajúca podlaha: poter leží na pružnej izolácii a od stien ho oddeľuje okrajový dilatačný pás. Pri podlahovom vykurovaní plní túto úlohu systémová izolácia a okrajový pás (kapitola 9). Jediné miesto, kde poter zatečie k stene, vytvorí akustický most.