Prečo vetrať
5.1 Prečo vetrať
Človek vydrží bez jedla týždne, bez vody dni, bez vzduchu minúty. Denne predýchame asi 15 000 litrov vzduchu a väčšinu z toho doma. Vetranie je výmena použitého vnútorného vzduchu za čerstvý vonkajší.
Vzduch sa zhoršuje pomaly. Kto v miestnosti sedí, si to nevšimne, preto zákazník často tvrdí, že doma má „dobrý vzduch“.
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (CO2) vydychuje každý človek. V bežných koncentráciách nie je jedovatý, ale je to najlepší ukazovateľ toho, ako veľmi je vzduch „vydýchaný“. Meria sa v jednotkách ppm (parts per million, počet častíc na milión); 1 000 ppm je 0,1 %. Vonkajší vzduch má približne 420 ppm. Do 1 000 ppm je vzduch v miestnosti dobrý. Nad 1 500 ppm je nevyhovujúci: klesá sústredenie, prichádza únava a bolesť hlavy.
Najhoršie je na tom spálňa. Dvaja ľudia v nej strávia osem hodín so zatvoreným oknom aj dverami. Hranicu 1 500 ppm prekročia po prvej až druhej hodine a ráno býva 3 000 ppm aj viac. Spánok v takom vzduchu je plytký, človek sa budí neoddýchnutý.
Vlhkosť
Druhou škodlivinou je vodná para. Štvorčlenná rodina jej vyprodukuje orientačne 8–12 litrov denne. Ak táto voda neodíde vetraním, skondenzuje na najchladnejších miestach: na skle okien, v rohoch miestností, za nábytkom pri obvodovej stene. Zdravá relatívna vlhkosť v byte je 40–60 %, v zime je vhodné držať ju do 50 %. Pleseň rastie tam, kde je vlhkosť vzduchu tesne pri povrchu trvalo nad približne 80 %. Pri 20 °C a 50 % v miestnosti je to na povrchoch chladnejších než asi 12,6 °C.
Ďalšie škodliviny vo vnútornom vzduchu
| Škodlivina | Odkiaľ pochádza | Čo treba vedieť |
|---|---|---|
| VOC – prchavé organické látky | farby, laky, lepidlá, nábytok, čistiace prostriedky | najviac v novostavbe; známy je formaldehyd z lepených dosiek nábytku |
| Radón (Bq/m³) | podložie, netesnosti základov | rádioaktívny plyn bez zápachu; základom je protiradónová izolácia |
| Prach PM10, PM2,5 (µg/m³) | doprava, kúrenie tuhým palivom, varenie; peľ z vonkajšieho vzduchu | častice menšie než 10, resp. 2,5 µm; menšie prenikajú hlbšie do pľúc |
Oknom ide dnu vzduch presne taký, aký je vonku. V obci, kde sa v zime kúri drevom a uhlím, to znamená aj dym a jemný prach. Filtrovať sa dá len vzduch, ktorý ide cez ventilátor a filter.
5.2 Čo sa zmenilo
Naši starí rodičia rekuperáciu nemali a plesne tiež nie. Ich domy vetrali samy, či obyvatelia chceli, alebo nie.
Staré drevené okná nemali tesnenie, škárami prúdil vzduch nepretržite. Pec alebo kotol si navyše bral vzduch na horenie z miestnosti a ťahal ho komínom von. Tomuto samovoľnému prenikaniu vzduchu netesnosťami sa hovorí infiltrácia. Poháňa ju vietor a rozdiel teplôt a nedá sa riadiť. Dom sa vetral sám, za cenu vysokej spotreby tepla a prievanu.
Nové okná majú dve až tri tesnenia po obvode a infiltrácia cez ne je takmer nulová. Orientačne: dom so starými oknami si vymenil vzduch 0,5- až 1-krát za hodinu, starý dom s novými oknami 0,1- až 0,2-krát, tesná novostavba menej než 0,1-krát. Tesnosť domu sa meria skúškou blower door (kapitola 3). Na zdravý vzduch taká výmena nestačí.
Prečo po výmene okien plesnie
Je to najčastejšia sťažnosť po rekonštrukcii. Rodina produkuje rovnakých 10 litrov pary denne. Staré okná ju odvetrali, nové ju držia vnútri. Vlhkosť stúpne zo 40 % na 65–70 % a v rohoch a pri ostení okien začne rásť pleseň. Okná nie sú chybné. Chýba vetranie, ktoré predtým robili škáry.
Mikroventilácia je poloha kľučky (zvyčajne natočenie o 45°), pri ktorej sa krídlo odtlačí od rámu o niekoľko milimetrov. Prietok je malý a neriadený: za bezvetria takmer nulový, pri vetre nepríjemne veľký. Vzduch nie je filtrovaný ani predhriaty, teplo odchádza von a hluk z ulice ide dnu.