Vnútorný vodovod

14.1 Čo je zdravotechnika

Tepelné čerpadlo ohrieva aj vodu na sprchovanie a z každej rekuperácie kvapká kondenzát. Preto sa pri vykurovaní a vetraní nedá vyhnúť profesii, ktorá má na starosti vodu a kanalizáciu.

Zdravotechnické inštalácie (skratka ZTI, hovorovo zdravotechnika) sú rozvody, ktorými do domu prichádza voda a ktorými z neho odteká. Patrí sem vnútorný vodovod (voda pod tlakom od vodomeru po batérie), vnútorná kanalizácia (odpadová voda tečúca samospádom), zariaďovacie predmety a domový plynovod. V projekte majú vlastnú časť, tak ako vykurovanie (ÚK), vzduchotechnika (VZT) a elektroinštalácia (ELI).

Prípojky

Vodovodná prípojka vedie od verejného vodovodu po vodomer. Ten je v dome alebo vo vodomernej šachte na pozemku. Kanalizačná prípojka vedie od domu po verejnú kanalizáciu, býva na nej revízna šachta.

Hlavný uzáver vody skratka HUV

Ventil, ktorým sa zatvorí voda pre celý dom. Používateľ domu má vedieť, kde sa nachádza.

Vodovod a kanalizáciu montuje inštalatér, vykurovanie kúrenár. Tepelné čerpadlo so zásobníkom stojí na ich hranici: zásobník ohrieva vykurovacia voda, ale tečie ním pitná voda. Tu vznikajú na stavbe spory, kto čo dodá a pripojí.

14.2 Vnútorný vodovod

V dome sú tri vodovodné potrubia. Na výkrese aj na stavbe sa označujú skratkami, ktoré treba poznať naspamäť.

Studená voda skratka SV

Pitná voda z vodovodu alebo studne, približne 8–15 °C.

Teplá voda skratka TV, staršie TÚV

Ohriata pitná voda na umývanie. Normy používajú názov teplá voda (TV). Starší názov teplá úžitková voda (TÚV) sa stále bežne hovorí aj píše a znamená to isté.

Cirkulácia skratka C

Tretie, tenšie potrubie, ktorým sa teplá voda vracia do zásobníka. Vďaka nemu tečie z batérie teplá voda takmer hneď.

Materiály. Polypropylén PP-R (tyče spájané zváraním), ohybné rúrky PEX, viacvrstvové rúrky plast–hliník–plast spájané lisovaním. Meď a nehrdzavejúca oceľ sú drahšie.

Tlak vody v dome má byť približne 3 až 5 bar. Pri nižšom slabo tečie sprcha na poschodí. Pri vyššom sú hlučné batérie a zbytočne kvapká poistný ventil zásobníka. Vtedy sa za vodomer osadzuje redukčný ventil, nastavený obvykle na 3–4 bar. Pred ním je filter, ktorý zachytáva piesok a hrdzu z prípojky a chráni armatúry aj pripojené zariadenia.

Tvrdosť vody a vodný kameň

Tvrdosť vody je množstvo rozpusteného vápnika a horčíka. Udáva sa v mmol/l alebo v nemeckých stupňoch °dH. Platí 1 mmol/l = 5,6 °dH. Hodnotu uvádza vodárenská spoločnosť na svojom webe. Orientačná stupnica: do 7 °dH (1,3 mmol/l) je voda mäkká, 7–14 °dH stredne tvrdá, 14–21 °dH (2,5–3,8 mmol/l) tvrdá, nad 21 °dH veľmi tvrdá. Od tvrdej vody vyššie sa úprava odporúča.

Pri ohreve sa z tvrdej vody vylučuje vodný kameň. Usádza sa tam, kde je najteplejšie: na výmenníku v zásobníku a na elektrickej špirále. Čím vyššia teplota, tým rýchlejšie. Kameň je tepelná izolácia na nesprávnom mieste. Výmenník odovzdá menej tepla, tepelné čerpadlo musí ísť na vyššiu teplotu a jeho účinnosť klesá. Zmäkčovač vody vápnik a horčík z vody odstraňuje. Potrebuje tabletovú soľ, zásuvku a napojenie na kanalizáciu.

Dom so studňou má domácu vodáreň: čerpadlo a tlakovú nádobu. Vodu treba preveriť rozborom v laboratóriu. Častý problém je železo a mangán, ktoré zanášajú filtre, výmenníky a ventily. Rozvod zo studne nesmie byť prepojený s rozvodom z verejného vodovodu, ani cez ventil.

Izoluje sa každé potrubie: teplé, aby nestrácalo teplo, studené, aby sa nerosilo. Pred zakrytím potrubia robí inštalatér tlakovú skúšku: rozvod natlakuje vyšším tlakom, než je prevádzkový, a sleduje, či tlak neklesá. Výsledkom je protokol.