Sálavé plochy

10.1 Sálavé plochy: podlaha, stena, strop

Sálavý systém nekúri ani nechladí vzduchom. Veľká plocha miestnosti má o niekoľko stupňov inú teplotu než jej okolie a teplo si s ním vymieňa sálaním. Takou plochou môže byť podlaha, stena aj strop.

Každý povrch vyžaruje teplo. Teplejší povrch odovzdáva teplo chladnejšiemu aj bez toho, aby sa medzi nimi ohrial vzduch. Tomu hovoríme sálanie (tepelné žiarenie). Druhý spôsob je prúdenie (konvekcia): vzduch sa pri povrchu ohreje alebo ochladí a odnesie teplo ďalej. Sálavá plocha využíva oboje.

Prečo strop výborne chladí

Vzduch, ktorý sa pri studenom strope ochladí, je ťažší a klesá nadol. K sálaniu sa tak pridá prirodzené prúdenie a strop odovzdáva výkon dobre. Pri podlahe studený vzduch ostane ležať pri zemi. Preto má podlaha pri chladení slabší výkon a je pre nohy nepríjemná.

Pri kúrení sa pomery otočia. Teplý vzduch pri strope ostáva hore, strop preto kúri takmer len sálaním a jeho výkon je nižší než pri podlahe. V dobre zateplenom dome to stačí, pretože miestnosť potrebuje len 20–40 W/m².

Súčiniteľ prestupu tepla značka α (alfa) alebo h, jednotka W/(m²·K)

Koľko wattov odovzdá 1 m² povrchu pri rozdiele 1 K medzi povrchom a miestnosťou. Zahŕňa sálanie aj prúdenie. Nepliesť si so súčiniteľom prechodu tepla U z kapitoly 3.

Operatívna teplota značka t_o, jednotka °C

Teplota, ktorú človek skutočne pociťuje. Je to približne priemer teploty vzduchu a priemernej teploty okolitých povrchov. Pri sálavom chladení môže mať vzduch 26 °C a pocitovo je ako pri 24–25 °C.

Asymetria sálania jednotka K

Rozdiel sálavej teploty z dvoch protiľahlých strán. Človek znáša zle teplý strop nad hlavou a studenú stenu alebo okno. Na studený strop je citlivý oveľa menej.